Jastrabinová vňať (jastrabina lekárska, jestřabina lékářská, Galega officinalis L., Fabaceae)

Gaktagogový efekt jastrabiny bol po prvý krát dokumentovaný u kráv požívajúcich túto rastlinu už v roku 1873 vo Francúzskej akadémii s výsledkami pozorovania zvýšenej produkcie mlieka o 35–50 %. Neskôr sa jastrabina ujala v chove oviec a dobytka. Predpokladá sa, že fytoestrogény z drogy ovplyvňujú estrogénové receptory, čím vedú k inhibícii biochemických procesov, ktoré vedú k zvýšenej tvorbe mlieka. V minulosti boli popísané otravy jastrabinou u pasúcich sa oviec, ktoré viedli až k smrti zvierat, pričom sa predpokladá že za toxické prejavy (ospalosť, letargia, hypotónia, vracanie a v prípade ťažkej otravy hydrotorax, edém, subendokardiálne krvácanie) je zodpovedný galegín. Novšie štúdie ukázali, že kontrolované podávanie 2 g/kg hmotnosti oviec po dobu 30–60 dní sa javí ako bezpečné galaktogogum. Ďalšia štúdia s potkanmi preukázala, že droga je v dávke do 3 % celkovej stravy po dobu 90 dní relatívne netoxická, no napriek tomu boli zaznamenané isté zmeny na pľúcach a pečeni, čo vedie k záveru, že isté riziko perorálnej toxicity pre cicavce nie je zanedbateľné. Napriek tradičnému užívaniu drogy u ľudí, doposiaľ neexistujú žiadne štúdie, ktoré by popisovali účinky drogy na ľudí, prípadné nežiaduce účinky, či prenos látok na dojčatá cez materské mlieko. Jastrabina sa neodporúča osobám alergickým na sóju či arašidy (čeľaď Fabaceae) a pozor treba dať aj na prípadnú hypoglykémiu, nakoľko táto liečivá rastlina znižuje hladinu cukru v krvi.

Tento text je chránený autorským zákonom. Žiadna časť textu nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu autora.