Semeno pestreca mariánskeho (pestrec mariánsky, ostropestřec mariánský, Silybum marianum GAERTN., Asteraceae)

Pestrec mariánsky je dnes známa liečivá rastlina pre svoje hepatoprotektívne účinky, no v minulosti sa po storočia plody pestreca používali ako galaktogogum – na podporu tvorby materského mlieka (laktácie). Ranokresťanská tradícia verila, že biela žilnatina na listoch rastliny symbolicky predstavuje materské mlieko Panny Márie, z čoho vzniklo aj ľudové pomenovanie „mliečny bodliak“ alebo „bodliak svätej Márie“. Flavonolignány v tejto bylinke účinkujú ako fytoestrogény a práve vďaka ich štruktúre, ktorá je podobná steroidom sa predpokladá, že ovplyvňujú estrogénové receptory (ER2) a obmedzujú vnútorný antagonizmus receptorov produkujúcich mlieko. Dostupné sú štúdie o zvýšení tvorby mlieka tak u kráv, ako aj jedna štúdia s 25 ženami, ktoré užívali 420 mg mikronizovaného extraktu z pestreca popri kontrolnej vzorke užívajúcej placebo po dobu 63 dní. Štúdia preukázala zvýšenie tvorby mlieka o 83 % u žien užívajúcich extrakt, oproti 32 % v kontrolnej skupine. Autori konštatovali, že nepozorovali prechod podávaného prípravku do materského mlieka, čo predpokladá, že by nemal mať negatívne účinky na dojča. Iná štúdia na potkanoch preukázala, že po 14–dennom užívaní štandardizovaného extraktu (25–200 mg/kg, p.o.) došlo u potkanov k zvýšeniu hladiny sérového prolaktínu, hormónu riadiaceho tvorbu materského mlieka, v závislosti od dávky. Pre nedostatok toxikologických štúdií sa pestrec neodporúča užívať počas dojčenia dlhodobo. Na možné alergické reakcie treba dávať pozor u jedincov alergických na rastliny čeľade Asteraceae.

Tento text je chránený autorským zákonom. Žiadna časť textu nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu autora.