Koreň ploštičníka (ploštičník strapcovitý, ploštičník hroznatý, Cimicifuga racemosa (L.) Nutt. synonymum Actaea racemosa L., Ranunculaceae)

Historicky prvé zmienky o ploštičníku pochádzajú od pôvodných obyvateľov Ameriky, kde sa táto rastlina používala už pred stáročiami na liečbu ženských ochorení ako aj po uhryznutí hadom, či pri artritíde. Vďaka kolonizátorom sa časom stala populárnou na liečbu gynekologických problémov aj v Európe. Tradične sa ploštičníku pripisujú antireumatické, antitusívne a sedatívne vlastnosti ako aj schopnosť upravovať nepravidelnú menštruáciu. Používal sa na liečbu bolesti medzirebrových svalov, zápal sedacieho nervu, čierny kašeľ, tinitus, obličkovú koliku a obzvlášť pri svalovom reumatizme a reumatoidnej artritíde. Moderné použitie ploštičníka sa zameriava na liečbu peri- a postmenopauzálnych symptómov.

V praxi sa užíva jeho sušený koreň/podzemok, alebo jeho etanolový extrakt. Chemické zloženie ploštičníka je relatívne dobre dokumentované. Okrem iného obsahuje alkaloidy, fenolové kyseliny, živice, mastné kyseliny a triesloviny. Triterpénové glykozidy, vrátane cimicifugozidu a akteínu, sa považujú za nositeľov účinku hoci jeho presný mechanizmus ešte nie je úplne identifikovaný a nie je isté či za účinkom nestoja aj jeho iné zložky.

Doterajšie vedecké skúmanie ploštičníka naznačuje, že účinné látky z podzemku ploštičníka účinkujú pravdepodobne ako parciálny agonisty 5-HT_1A, μ-opioidných receptorov a pravdepodobná je aj ich afinita k D₂ receptorom. Predpokladá sa, že jeho pozitívne vlastnosti počas klimaktéria sú podmienené selektívne modulujúcimi účinkami na estrogénové receptory, ktoré nepôsobia na prsník ani na endometrium. V testoch na proliferáciu MCF-7 buniek, ktoré sú zaužívaným in vitro modelom na skúmanie potenciálneho rozvoja tumorov závislých od estrogénu nepreukázal na rozdiel od extraktov obsahujúcich fytoestrogény sóje či ďateliny lúčnej aktivitu, vďaka čomu sa predbežne javí bezpečný, no pre nedostatok ďalších pokusov sa u žien s estrogén dependentnými nádormi v anamnéze pre istotu neodporúča.

Komisia E schválila používanie tejto rastliny na liečbu menopauzálnych symptómov. Podobne aj svetová zdravotnícka organizácia uznala jeho použitie na „liečbu klimakteriálnych symptómov ako sú návaly tepla, nadmerné potenie, poruchy spánku a nervovú podráždenosť.“ Severoamerická spoločnosť pre menopauzu odporúča ploštičník strapcovitý ako voľbu pre ženy s miernymi symptómami spojenými s klimaktériom.

Z pomedzi jeho in vivo preukázaných účinkov je v spojitosti so zmierňovaním nežiadúcich procesov počas klimaktéria vhodné spomenúť jeho schopnosti:

• znižovať rozsah straty hmoty kostí a zvyšovať minerálnu hustotu kostí a ich kvalitu

Nisslein T., Freudenstein J.: J. Bone Miner. Metab. 21, 370, (2003)

• protizápalové a analgetické (bolesť tlmiace) účinky

Kim S.J., Kim M.S.: Phytother. Res. 14, 596 (2000)

Klinické skúšania ploštičníka a jeho extraktov preukazujú jeho schopnosti:

• znižovať počet návalov

Nappi R.E. et al.: Gynecol. Endocrinol. 20, 30 (2005)

• zlepšovať somatické a psychologické symptómy a schopnosť zvyšovať epitelizáciu pošvy žien

Stoll W.: Therapeuticon. 1, 23 (1987)

• znižovať hladiny luteinizačného hormónu

Düker E.M. et al.: Planta Med. 57, 420 (1991)

Užívanie ploštičníka je vo všeobecnosti bezpečné, hoci pre nedostatok toxikologických štúdii sa neodporúča jeho dlhodobé pitie či súbežné pitie alkoholu. Rastlina sa neodporúča ženám s anamnézou rakoviny prsníka či endometria alebo s ich výskytom v rodine. Predávkovanie môže viesť k vracaniu, závratom či vizuálnym poruchám.

Spomedzi interakcií s liekmi je známe, že ploštičník signifikantne inhibuje aktivitu CYP2D6, rozsah inhibície však nemusí byť klinicky relevantný. V prípade kombinácie atorvastatínom vedie k zvýšeniu nežiaducich účinkov. S azatioprínom a cyklosporínom vedie k zníženiu účinku imunosupresív.

Všeobecne nežiaduce účinky ploštičníka sú mierne, zriedkavé a prechodné. Pozorované boli bolesti hlavy, vracanie, závrate, tuhnutie končatín, bolesti žalúdka či prsníkov, poruchy krvácania (bližšie nečpecifikované), tremor či alergické reakcie.

Keďže boli v minulosti hlásené dva prípady hepatotoxicity po požití prípravku z ploštičníka Európska lieková agentúra (EMA) nariadila upozorniť, že pacienti majú prestať užívať prípravok obsahujúci podzemok/koreň ploštičníka a okamžite konzultovať svoj stav so svojím lekárom ak pozorujú známky alebo symptómy, ktoré naznačujú poškodenie pečene ako napríklad únavu, stratu chuti do jedla, žltnutie pokožky a očí, silnú bolesť žalúdka s nauzeou a vracaním či tmavú moč. Je však treba uviesť, že doposiaľ nebola preukázaná priama kauzalita hepatotoxicity v dôsledku užívania ploštičníka a samotný výskyt takýchto prípadov je veľmi nízky.

Tento text je chránený autorským zákonom. Žiadna časť textu nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu autora.